Čo pre vás znamená zasvätený život?

Zasvätený život je osobitný dar Boha človeku. Boh pozýva k zasvätenému životu, pretože dôveruje tomu, koho pozýva.

Ako to žijete vo svojej každodennosti?

V každodennom živote sa to prejavuje v slúžení tým, ktorých stretám, v plnení mojich povinností.

U nás v kláštore je čas na modlitbu i na prácu. A dôležité je, aby som do všetkého, čo robím (modlitba, práca, priateľstvá) vkladala celé svoje srdce.

Pamätáte si na deň svojich prvých alebo večných sľubov? Nejaká najvýraznejšia spomienka z toho dňa?

Veľmi dobre si pamätám na deň svojich prvých sľubov a deň svojich večných sľubov. Bola som nervózna, pretože som vedela, že odpovedám Bohu na jeho pozvanie. Napriek tomu, že som si uvedomovala svoju neschopnosť, bola som mu vďačná za jeho dôveru ku mne. Jediné, čo som si priala v ten deň bolo zostať Bohu vernou celý svoj život a vedieť rozoznávať potreby konkrétneho času, aby som tak lepšie mohla slúžiť Bohu, Cirkvi a ľuďom.

Čo by ste chceli povedať zasväteným?

Každý Bohu posvätený človek veľmi dobre vie a rozumie tomu, že zasvätený život je plný rôznych výziev, kríz, skúšok. Preto chcem sebe aj svojim bratom a sestrám zaželať vytrvalosť v Bohu. Nech náš život a služba pomáhajú všetkým okolo nás ísť napred. Buďme radosťou, láskou a milosrdenstvom pre tento svet, veď on to tak potrebuje.

Sestra Veronika

"...Jediné, čo som si priala v ten deň bolo zostať Bohu vernou celý svoj život a vedieť rozoznávať potreby konkrétneho času, aby som tak lepšie mohla slúžiť Bohu, Cirkvi a ľuďom..."

Čo pre vás znamená zasvätený život?

Znamená to pochopiť, že už viac nepatríš sebe. Že každý deň daruješ svoje srdce, silu a život jedine Bohu. Ako hovorí sv. apoštol Pavol: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2,20). Toto znamená úplne zasvätený život Bohu.

Ako to žijete vo svojej každodennosti?

Snažím sa nič neplánovať, nič nekontrolovať. Snažím sa počúvať a prijímať ľudí a situácie, ktoré mi Boh posiela v daný moment. Kedysi bolo pre mňa veľmi dôležité všetko vedieť a pochopiť mechanizmus danej situácie. Postupne som pochopil, že Bohu sa to nepáči. Klameme, keď hovoríme, že robíme Božie skutky, ale pritom plánujeme a robíme všetko sami. Teraz ďakujem Bohu. Jednoducho sa snažím prijímať situácie a ľudí také, aké sú, pretože ja nemôžem nikoho a nič zmeniť. Môžem len dovoliť, aby on menil mňa. Môžem len milovať.

Pamätáte si na deň svojej vysviacky? Nejaká najvýraznejšia spomienka  z toho dňa?

Pred mojou  vysviackou som sa poznal s jedným chlapcom. Výsledkom nášho priateľstva bolo, že aj on sa rozhodol stať kňazom. Vzdal sa svojej kariéry právnika a išiel do seminára. Jeho rodičia boli    neveriaci, a teda boli kategoricky proti rozhodnutiu svojho jediného syna a zo všetkého obviňovali mňa. Často vyjadrovali svoj hnev, nenávisť voči mne a  Katolíckej cirkvi. Ale chlapec bol pevný a nehľadiac na to, že sa vzdal rodičov a sestry, pokračoval v nasledovaní Krista. V deň mojej vysviacky som bol naozaj šokovaný, keď som ich videl stáť v rade, aby ma pozdravili. Očakával som, že znovu začnú vyjadrovať svoju nenávisť. Otec toho seminaristu držal v ruke veľkú ľaliu. Podišiel ku mne, podal mi ruku a povedal: „Blahoželáme. Odpusť nám, že sme sa k tebe tak strašne správali. Až teraz sme pochopili, že náš syn si vybral to najlepšie, čo môže byť v živote.“ Nemohol som tomu uveriť, pretože som si od nich veľa vytrpel. Bol to Boží zázrak. Neskôr mi veľa pomáhali v kostole.

"...My sa len musíme snažiť byť ako Ježiš – byť slobodnými, milujúcimi, živými. Podobne ako oheň..."

Čo by ste chceli povedať zasväteným?

Nebojte sa byť prirodzení, takí, akých vás Boh stvoril. Cirkev veľa stráca, keď sa začíname   pretvarovať a dávať si masky. Boh chce, aby sme boli prirodzení, ale my sa bojíme byť takými, akými nás stvoril. Všimol som si, že mnohí kňazi sa boja neúspechov, chýb, prežívajú, kto a čo budú o nich hovoriť, a preto rýchlo menia svoju tvár a začínajú sa prispôsobovať. A to nie je potrebné. My sa len musíme snažiť byť ako Ježiš – byť slobodnými, milujúcimi, živými. Podobne ako oheň.

Otec Andrej