Nikto nemôže presne potvrdiť koľko zázrakov a zázračných uzdravení sa stalo v medžugorskej farnosti odkedy sa Panna Mária zjavila deťom.

V Medžugorí je ich zaznamenaných vyše šesťsto. Zaznamenané sú uzdravenia od najťažších chorôb až po zmiznutie viditeľných rán a podobne. Medzi týmito početnými uzdraveniami sú niektoré dôkladne preskúmané a vedecko-teologicky spracované, preto neexistujú nijaké vážne dôvody pre spochybňovanie ich nadprirodzeného charakteru. Jedno z týchto nevysvetliteľných uzdravení  zažil  aj päťdesiatročný Američan Arthur Boyle z Hinghamu v Bostone, ktorý bol na krok ku smrti. Mal rakovinu obličiek a neskôr sa rakovina rozšírila aj na pľúca. Lekári sa vzdali a predpovedali skorú smrť.

„V roku 1999 mi diagnostikovali rakovinu. Najskôr som mal rakovinu obličiek a operovali ma. Odstránili mi jednu obličku. Mysleli sme si, že operácia to všetko vyrieši. O osem mesiacov neskôr som išiel znovu na vyšetrenie a lekári mi našli tri nádory v pravom pľúcnom laloku. Dali mi menej ako päťpercentnú šancu, že prežijem. Nepomohla žiadna radiácia ani chemoterapia... Zostávala jedine operácia a odstránenie pravého pľúcneho laloku. V tom čase sa ma môj najlepší priateľ spýtal, či som počul o Medžugorí. Spomenul som si, že pred desiatimi rokmi moja dcéra, ktorá študovala medicínu, priniesla z Medžugoria knihu s názvom Posolstvá z Medžugoria a dala ju svojej mame – mojej manželke. Moja žena mi čítala posolstvá, ale nevenoval som tomu zvláštnu pozornosť. A potom ako sa ma môj priateľ spýtal na Medžugorie, spýtal som sa ženy: ’Čo vlastne je to Medžugorie, čo si mi o ňom hovorila?’ Povedala mi všetko o tom mieste modlitby, lásky, pokoja, uzdravenia... O týždeň neskôr sme my traja: ja, manželkinej sestry muž Kevin Gill a priateľ Robert Griffin sadli do lietadla a prišli sme do Medžugoria.“ 

Po dlhej ceste Artur s ťažkou rakovinou pľúc išiel hneď po príchode do Medžugoria do kostola sv. Jakuba na večernú omšu. V kostole bola veľká tlačenica a s ostatnými sa modlil ruženec. Pomedzi ruženec sa spievalo Ave Maria. Dotklo sa ho, keď videl ako všetci spolu spievajú z celého srdca. Istým spôsobom ho to dojalo, dodalo mu to silu.

Na druhý deň išiel s priateľmi na spoveď. Našli kňaza, ktorý, ako hovorili, bol mimoriadne ochotný. Keď sa Artur vyspovedal, všetka depresia a skľúčenosť z neho odišla. Bol ako nová osoba. Potom išli do medžugorského zlatníctva a náhodne tam stretli  vizionárku Vicku. Povedali jej o Arturovej chorobe a Vicka sa nad ním pomodlila. Vtedy Artur zažil veľmi dôležitú a silnú skúsenosť. Napokon sa rozhodli vystúpiť na horu Križevac.

Pokoj z Medžogoria  

"Bol daždivý deň. Keď som vystupoval, bol som veľmi unavený a cítil som silnú bolesť akoby mi bolo stále horšie a horšie... Hruď ma veľmi bolela ako nikdy predtým. Vystúpili sme na vrchol. Na Križevci sme boli len my traja. Z celého srdca sme sa modlili, aby nám Boh odpustil hriechy a nech mi pomôže uzdraviť sa. My, traja dospelí muži, sme sa plačúc modlili... Potom som zavolal svojej žene, lebo som mal pocit, ako aj moji priatelia, že sa so mnou niečo zvláštne dialo a stalo práve na hore Križevac. Povedala mi, že o štyri dni po mojom návrate z Medžugoria je dohodnutá operácia na odstránenie môjho pravého pľúcneho laloka. Poprosil som ženu, nech sa opýta lekárov, že keď sa vrátim do Ameriky, či môžu ešte raz pred operáciou všetko preveriť a vidieť stav rakoviny a ak je to možné, nech všetko zorganizuje.  Krátko na to mi zavolala asistentka lekára, ktorý ma mal operovať a povedala: ’Pán Boyle, vieme, že ste v Medžugorí a vieme prečo ste tam. Je to obdivuhodné. Ale vy máte rakovinu a ona nezmizne, verte mi. Uisťujem Vás, že musíme operovať.’ Po tomto rozhovore sa moja žena kontaktovala s iným lekárom.

Keď som prišiel domov, všetkým som povedal: Boh ma uzdravil, uzdravilo sa mi srdce. Vyliečil som sa duchovne. Všetko, čo som mal v sebe zhnité a nezdravé, vyhodil som na spovedi v Medžugorí. Všetko som im vyrozprával. Kým som hovoril vládol pokoj, bol to ten pokoj, ktorý som priniesol z Medžugoria. A všetko, čo som hovoril, sa neskôr potvrdilo, keď som išiel k novému lekárovi urobiť nové vyšetrenia.

„Išiel som teda za tým novým lekárom, s ktorým sa skontaktovala moja žena a doniesol som mu aj staré a nové snímky. Povedal mi, aby som počkal päť minút, a potom ma zavolal do svojej ambulancie. Šúchal si bradu a vyzeral čudne. Povedal mi, že rakovina jednoducho zmizla, niet jej.  Zavolali sme všetkých lekárov, urológov, ktorí mali byť na operácii a informovali sme ich o tom. Nakoniec, na veľké prekvapenie to aj tak všetci prijali".

Arthur, USA