Pán Boh v svojej slobode a prozreteľnej láske vybral Máriu z Nazaretu a pozval ju, aby sa stala matkou jeho Syna. Keď Boh pozýva, je to bez nátlaku, v slobode srdca. Mária súhlasila a povedala Bohu svoje ÁNO. Svoje áno Bohu vyjadruje aj dnes svojimi zjaveniami, svojou blízkosťou pri nás ľuďoch. Je plná milosti. Preto nám hovorí: „Povzbudzujte všetkých tých, ktorí sú ďaleko od môjho Nepoškvrneného srdca.“ Boh nám aj dnes daruje matku svojho Syna a posiela ju, aby nám hovorila, pozývala a povzbudzovala nás, aby sme sa priblížili k Pánovi, ktorý je prameň milosti a plnosti života. V tomto posolstve Panna Mária trikrát hovorí o potrebe vydávať svedectvo. Svedkom môže byť len ten, kto videl, zakúsil, dotkol sa a to odovzdáva druhým. Ako píše apoštol Ján: „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali...“ (1Jn 1,1). Apoštoli sú vierohodní svedkovia Ježišovho života, umučenia, smrti a zmŕtvychvstania. Naša viera má základ na viere prvých svedkov. Poklad viery zasiaty do sŕdc Ježišových apoštolov prišiel až k nám prostredníctvom svedectva a prijatia ich svedectva.
„...keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei  aj v Samárii a až po samý  kraj zeme...“(SK 1, 8).
Vydávať svedectvo sa nenaučíme z kníh. Nemôže to byť ani nejaký návyk, zvyk alebo tradícia, ktorá nevniká hlboko do života. Pravá viera nie je formálna. Je to prejav viery v živého Boha. Uctievanie Boha nemôže byť útekom od života. Kristovi učeníci nehľadajú najprv svoju istotu. Neutekajú pred svojou prorockou úlohou, ale sú si vedomí, že musia druhým prinášať posolstvo, ktoré prijali. Svedok viery musí byť svedkom z presvedčenia silou milosti a života. Ak to nie je tak, jeho svedectvo má opačný účinok a všetko zlo cez neho môže prejsť na druhých. Boh robí svojich svedkov silnými a veľkými a dáva im svoju milosť. Ak človek odmietne túto milosť, je hodný opovrhnutia a odmietnutia. Ježiš svojich svedkov nenecháva samých, ale im dáva silu: „Ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme“ (SK 1,8). Byť svedok znamená dať celého seba, žiť posolstvo evanjelia skôr ako ho ohlásim druhým, žiť v osobnom stretnutí s Bohom, ktorý sa stal človekom, s Ježišom, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. Svedok musí odpovedať na lásku, ktorou nás miluje Boh, byť pripravený na najväčšie obety až po preliatie krvi vo vydávaní svedectva lásky.
Byť svedok znamená žiť posolstvo evanjelia...                                    
Autentické je len to vydávanie svedectva, ktoré je schopné podstúpiť mučeníctvo, trpieť a položiť vlastný život za pravdu. Taktiež vydávanie svedectva o Máriinej blízkosti, prítomnosti a lásky zahŕňa nepochopenie od druhých, neprijatie a utrpenie. Dôležité je vytrvať na ceste života podľa Máriiných posolstiev a slov. Nemôžme sa nechať zmiesť, aj napriek všetkým protivenstvám. Dôležité je ostať zahľadený do Máriinho Nepoškvrneného srdca, ktoré na konci zvíťazí vo všetkých, ktorí vytrvajú do konca. Modlitba: Panna Mária, Nepoškvrnená Matka. Ďakujeme ti za tvoju vytrvalosť s nami. Ďakujeme nebeskému Otcovi, ktorý ti dovolil byť s nami, pozývať nás skrze tvoje zjavenia a posolstvá. Ďakujeme ti za každé ľudské srdce, ktoré sa tvojou prítomnosťou otvorilo Božej milosti. Ďakujeme za všetkých pravdivých svedkov tvojej prítomnosti a lásky. Vypros nám u svojho Syna milosť vytrvalosti a autentického života podľa evanjelia napriek všetkým ťažkostiam, s ktorými sa stretávame. Pritiahni naše srdcia, Panna Mária, k svojmu Nepoškvrnenému srdcu, aby každý mohol zakúsiť ako veľmi nás miluješ. Len tak sa budeme môcť stať pravdivými svedkami tvojej lásky a milosti, ktorú nám prinášaš a daruješ vo svojom srdci. Amen.